Dolnozemskí Slováci na Žitnom ostrove   Rodáci a ich potomkovia z Poľného Berinčoka a Medeša si v Kolárove pripomenuli 65. výročie presídlenia. ● „Aj keď nás v škole pomaďarčovali, mali sme svoj slovenský spolok a aj spevácky zbor.“ ● Zmeniť si priezvisko z Puškeľa na Puskása rezolútne odmietol. ● V r. 1947 si povedali: „Pôjdeme domov, na Slovensko!“ V dolnej časti Žitného ostrova, na sútoku Váhu a Malého Dunaja leží mesto Kolárovo (v minulosti Guta). Toto stredisko obilia a mlynov, kým v roku 1967 nezískalo štatút mesta, bolo dovtedy v bývalom Československu jeho najväčšou dedinou s počtom takmer 14 tisíc obyvateľov. Ešte v časoch Uhorska bolo po Békešskej Čabe a Debrecíne najrozsiahlejšou obcou s chotárom, ktorý meral vyše 50 tisíc jutár obrábateľnej pôdy. V minulosti sa obyvatelia Kolárova okrem poľnohospodárstva a rybárstva zaoberali tkaním sietí a výrobou člnov. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa v roku 1947 do mesta a z...

  Hrsť spomienok Michala Svoreňa z Kolárova ● Dívať sa dopredu a vziať si ponaučenie z toho, čo je za nami ● „Jaj, čo nás v tej Slovenskej len čaká...” ● Z takmer čisto slovenskej dediny Pitvaroš nás presťahovali síce na Slovensko, ale do maďarskej dediny. ● Akýže kulak, keď môj otec po celý život hrdlačil na cudzom... Hrsť spomienok Michala Svoreňa z Kolárova Najprv nazrime trochu do dejepisu s pomocou pohľadu novinára Paula Lendvaiho. Začnime tým, že ako to vlastne ešte v 18. storočí v Karpatskej kotline vyzeralo. Vtedy ešte začiatkom storočia celá východná časť dnešného Maďarska od Győru cez Pešť, Vacov, Debrecín, Košice, Užhorod, Tokaj, Segedín až po Belehrad patrila do tzv. Tureckého Uhorska a až víťazstvá Habsburských cisárskych vojsk v bitke pri Viedni, Moháči, ale najmä pri Zente na rieke Tisa, kde porazil hlavný veliteľ cisárskych vojsk v Uhorsku Eugen Savojský Osmanov a jeho víťazstvo bolo dôležitým predpokladom mierového urovnania v tejto časti Európy. V r. 1717...