Spolok priateľov slovenskej kultúry v Kolárove vznikol na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 24.05.2000
s počtom 20 členov. Členmi prvého výboru boli nasledovní členovia:
Predseda: Jozef Kubica
Tajomník: Ing.Pavol Piliši
Pokladník: Mária Styková
Kontrolór: Margita Selčániová
V prvom roku vzniku sa členovia stretli na týchto štyroch spoločných akciách:
posedenie pri Lodnom mlyne na mŕtvom ramene Malého Dunaja, cyklotúra
po prírodných krásach okolia, kultúrno-spoločenské posedenie a členská schôdza
V nasledujúcich rokoch naše OZ zorganizovalo množstvo podujatí. Niektoré boli jednorazové, iné sa stali tradičnými.
Medzi naše tradičné VEĽKÉ PODUJATIA patria:
Dňa 6.januára z príležitosti cirkevného sviatku Zjavenie Pána-Troch kráľov sa zvykneme v hojnom počte stretnúť pri novoročnej kapustnici.
Február patrí reprezentačnému plesu. Úvod plesu spestruje krátky kultúrny program. Oživením večera býva bohatá tombola.
Od roku 2001 sa najvýznamnejším podujatím nášho spolku stali Oslavy štátneho sviatku sv.Cyrila a Metoda (5.júla), spojené s Dňom slovenskej kultúry. S podnetom založiť túto tradíciu prišla Mgr. Žofia Nagyová, s významnou podporou Miestneho zväzu Demokratickej strany a spolu so zakladajúcimi členmi spolku, pani Máriou Stykovou, Ing.Pavlom Pilišim a ďalšími zabezpečovali prvé roky osláv. Následne sa pridali návrhy na zhotovenie pamätnej tabule a neskôr aj na zhotovenie pomníka.Tieto sa postupne aj zrealizovali. Pomník bol financovaný z verejnej zbierky občanov Kolárova a dotácií. Ofiaciálna časť ( poézia, zborový spev, kladenie vencov, ekumenická bohoslužba a štátna hymna) sa koná pri Pamätníku vierozvestcov. V mestskom kultúrnom stredisku (MsKS) pokračuje kultúrny program a po jeho skončení sa prítomní presúvajú do rotundy MsKS na občerstvenie, záverom ktorého sa podáva veľká torta - dielo našej vynikajúcej amatérskej cukrárky, pani Helenky Kertaiovej.
CHARITATÍVNE AKCIE SPOLKU:
Deň narcisov je jedinou celoslovenskou verejnoprospešnou finančnou zbierkou Ligy proti rakovine, ktorá sa koná vždy v apríli. My prispievame malým dobrovoľníkom z MŠ na ul. Lesnej 8, ktorých každý rok privítame v našich klubových priestoroch.
Biela pastelka je verejnou zbierkou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jej výnos slúži ľuďom so zrakovým postihnutím na dofinancovanie aktivít, ktoré im pomáhajú začleniť sa do bežného života. Keďže máme vo svojich radoch takto postihnutú členku, ako aj ďalších občanov mesta, tak podporujeme aj túto zbierku.
Na kolesách proti rakovine je športovo-kultúrno-vzdelávací projekt, ktorý na Slovensku prebieha už od roku 2003. Do projektu sa zapájame od samého začiatku. Veď nikto z nás nevie, kedy sám bude potrebovať pomoc druhých. Okrem zbierania finančných prostriedkov je cieľom kampane taktiež vyzdvihnúť športovú stránku celého projektu.
BESEDY - organizujeme v spolupráci s Mestskou knižnicou. Za obdobie našej existencie sme mali niekoľko veľmi zaujímavých besied.
Ing. Ján Jančovic, novinár, publicista a spisovateľ bol medzi nami prvýkrát 21.3.2005 a odvtedy ešte niekoľkolrát. "Nepretržite sa venuje svojej najmilšej téme o Slovákoch v zahraničí a o regionálnej histórii Novohradu" (J.Jančovic: Z kolísky na Dolnú zem,str.122) Stretnutia s ním sú vždy obojstranne inšpiratívne, milé a spontánne.
Keďže máme veľmi blízko ku knihám, tak nás Slovenská národná knižnica v Martine potešila svojim darom 115 tlačí zo dňa 29.9.2006.
Dňa 25.2.2008 náš spolok navštívila pani Anna Istvánová, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe. Priniesla so sebou Čabianske kalendáre, ktoré sme si pokúpili. Samozrejme, že sme besedovali na tému presídlenci z Maďarska na Slovensku a Slováci žijúci v Maďarsku. Okrem kalendára sme si mohli prečítať aj peknú farebnú brožúrku "Békéscsaba, Békéšska Čaba - centrum dolnozemských Slovákov". Pri jej čítaní sa nám starším vybavili spomienky našich rodičov a starých rodičov.
Dňa 24.4.2008 medzi nás zavítala Petra Nagyová Džerengová, autorka románovej tvorby pre ženy. Stretnutiu predchádzalo zháňanie štyroch románov, ktoré dovtedy spisovateľka vydala, aby bolo možné našej vzácnej návšteve dávať konkrétne otázky. Do našej kroniky nám napísala: " Ďakujem za milé privítanie, som rada, že som mohla byť Vašim hosťom v Kolárove. Cítila som sa medzi Vami výborne, vďaka za pohostenie - milujem domáce zákusky".
Dňa 20.3.2010 sa v našej klubovej miestnosti konala beseda s vysokoškolským pedagógom, vedeckým pracovníkom a spisovateľom Mgr.Miroslavom Michelom, PhD., rodákom z Komárna. Jeho výskumným zameraním sú dejiny strednej Európy v 20.storočí (predovšetkým obdobie 1918-1945), slovensko-maďarské vzťahy a kolektívna pamäť. Pána Michela sprevádzala študentka dokumentárnych filmov Vladislava Pančíková, ktorá sa tiež venuje podobným témam, len sa vyjadruje iným žánrom. Témou stretnutia boli rozhovory o presídľovaní z pohľadu jednotlivých osôb, ich pocity a dopad na rodinné vzťahy, zmenu prostredia, aklimatizáciu,...
PhDr.Pavel Dvořák, historik, spisovateľ, publicista a scenárista zavítal medzi nás na besedu v októbri 2010. P.Dvořák patrí k najvýznamnejším spisovateľom formujúcim žáner literatúry faktu na Slovensku a významnou mierou sa zaslúžil o popularizáciu slovenských dejín. Z jeho pútavého rozprávania sme sa dozvedeli doteraz neopoznané zaujímavosti z našich dejín. Beseda bola spojená s predajom kníh, o ktoré zo strany prítomných bol veľký záujem. Pavel Dvořák sa u nás cítil veľmi príjemne, o čo sa zaslúžili aj naše ženy tradinče bohatým a chutným občerstvením.
Monika Macháčková, redaktorka týždenníka Život a spisovateľka má svojich predkov z Pitvaroša. To bol jeden z dôvodov na jej pozvanie. Je jednou z autoriek rozsiahlej monografie "Pitvaroš a Pitvarošania", ktorá bola vydaná z príležitosti "60. výročia presídlenia prevažnej časti Pitvarošanov do vlasti svojich predkov "(str.13). Beseda k jej románu "Stará som už bola" sa konala 18.4.2012 v mestskom kultúrnom stredisku (MsKS). Máme šťastie na výber hostí. Vždy nám je v ich spoločnosti príjemne.
Tímea Keresztényiová, rodáčka z Komárna, prežila časť svojho života v Afrike. Zamilovala sa do černocha, vydala sa za neho, narodila sa jej dcérka,s ktorou za dramatických okolností opustila Afriku a vrátila sa domov. Z tohto obdobia napísala dve knihy: "Bez dcéry som neodišla" a "Sama mama".Opäť sme sa stretli v MsKS dňa 25.10.2013, aby sme sa s autorkou pre nás veľmi zaujímavých kníh porozprávali nielen o nich, ale aj o jej súčasnom živote. V predstihu sme sa dozvedeli o ďalšej pripravovanej knihe.
PESTUJEME SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ TRADÍCIE
Vážime si ľudové tradície našich predkov: Náš spolok mal prvú klubovú miestnosť vedľa modlitebne evanjelickej cirkvi na Mostovej ulici, ktorá mala dve veľké výkladné skrine. Ich zapĺňanie a aranžovanie bolo srdcovou záležitosťou našej obetavej členky Aničky Babinskej rod. Erbovej.
Jej pričinením sa okoloidúci ľudia mali možnosť pokochať pohľadom na krásne ručné práce a predmety z minulých storočí, ktoré dokazujú veľkú umeleckú tvorivosť našich predkov. K obdivu boli vystavené ručne tkané a vyšívané obrusy, uteráky, utierky ( váľaničky), svadobné vankúše i ozdobné vankúšiky, detské perinky, zástery a pod. Tieto práce hýrili rozličnými farebnými vzormi, boli vyšité rôznymi druhmi techník, ako napr. krížikmi, hladkovaním, ažúrkou, retiazkovým stehom; boli prezentované tiež háčkované veci, strapce,... Najčastejšie zobrazovanými motívmi sú rôzne druhy kvetov, ovocia, vtákov, motýľov, vyumelkovaných ornamentov, vlnoviek, línií, mriežok, štvorčekov a iných geometrických tvarov. Vedľa ručných prác sa krásne vynímali aj rôzne úžitkové predmety - staré porcelánové misy a taniere, keramické vázy a hlinené krčahy, či elegantné jemné nádoby na omáčku a pod. Dokonca bolo možné obdivovať aj chlapské predmety, ako fajky, buteľky (fľaše) a čutory (poľné fľaše). Veľmi zaujímavé a unikátne boli aj vystavené staré evanjelické modlitebné knižky a spevníky z rokov 1768 a 1830, písané ešte "švabachom". Väčšina vystavovaných predmetov mala viac ako 70-80 rokov. Tieto vzácne exponáty pani Anička získavala z rodín našich členov, presídlencov, ich príbuzných a známych. Ľudia ich aj sami ponúkali, lebo jej plne dôverovali. Od otvorenia priestorov spolku v máji 2006 Anička vymenila výklady približne štrnásťkrát, čo predstavovalo zhruba 170 vystavených diel. Mala ešte v talóne ďalšie krásne ukážky vhodné do výkladných skríň, avšak dedinitívne ukončenie podnájmu v týchto priestoroch nám skončilo 28.2.2010. Nové klubové miestnosti od tej doby máme na poschodí, kde inštalovanie permanentných výstav už absolútne nie je možné.
Krojované bábiky: Nápad na odievanie nepoužitých, avšak zachovalých bábik do krojov vznikol v hlave Ing. Heleny Svoreňovej na členskej chôdzi spolku na prelome rokov 2006/2007, keď pani Anna Tóthová, predsedníčka, rozprávala o finančnej situácii spolku. Medziiným spomínala potrebu darčekov pri rôznych príležitostiach, ako aj ich vysoké ceny. Ako príklad uviedla malé krojované bábiky, ktoré si z nášho skromného rozpočtu nemôžeme dovoliť kúpiť. Vtedy sa pani H.S. prihlásila s návrhom a zároveň aj s podmienkou, že ak bude mať pomocníčku, je ochotná pre potreby spolku šiť kroje na bábiky. Zároveň vyslovila požiadavku na neodeté bábiky, zvyšky látok a rôzneho pomocného galantérneho materiálu. Prvá a jediná sa prihlásila pani Marta ősziová, ktorá má tiež veľmi blízko k ručným prácam. Ochotných darkýň na požadované materiály bolo však dosť a tak sa s "výrobou" bábik mohlo začať. Aj touto cestou srdečne ďakujeme všetkým, ktorí materiálne či morálne podporujú túto ušľachtilú činnosť.
Námety na vzory jednotlivých krojov boli čerpané z vlastnej skúsenosti zhotoviteliek, z odbornej literatúru, z fotografií, z kalendára Únie žien Slovenska s obrázkami krojovaných bábik z rôznych regiónov Slovenska, zo sledovania TV ( Relácia Kapura,...).
Prvá bábika sa zrodila v novembri 2006. Bol to kroj vydatej ženy z Horných Orešian, v okres Trnava. Voľba bola veľmi jednoduchá, pretože H.S. bola na SPTŠ v Zlatých Moravciach členkou tanečného krúžku, kde o.i. tancovala aj v orešanskej veselici. Na dôvažok ju a jej rodinu osud zavial do Horných Orešian na celých 18 rokov. Túto bábiku sme darovali pánovi Imrichovi Árgyusimu, končiacemu primátorovi mesta, ako úprimné poďakovanie za dobrú spoluprácu počs jeho funkčného obdobia.
Dňa 28.1.2008 sme sa lúčili s pani Annou Tóthovou,bývalou predsedníčkou spolku, ktorá sa spolu so svojim manželom RSDr.Imrichom Tóthom odsťahovala do Bratislavy. Okrem kytice kvetov, ďakovného listu a malého darčeka sme jej na pamiatku venovali bábiku v čičmianskom kroji, ktorá sa jej zo všetkých doterajších krojovaných bábik najviac páčila. Bola to teda druhá darovaná bábika.
V poradí 21. bábika bola z okolia Trnavy a bola dokončená 12.10.2008. Dali sme jej meno Mária. Bola vyrobená ako darček do družobného Mezőberényu, konkrétne Organizácii Slovákov v Poľnom Berinčoku, kam ju odniesla delegácia speváčok, ktoré sa zúčastnili na akcii "XII. Deň kultúry a jazyka Slováíkov žijúcich v župe Békés a v regióne". V dňoch 18. a 19. októbra 2008 sa desať členov speváckeho súboru dôchodcov pod vedením Mgr.Žofie Nagyovej zúčastnilo kultúrneho programu v Poľnom Berinčoku (Mezőberény). O tretej darovanej bábike sa v miestnych novinách píše: " Po ubytovaní sme boli pozvaní na večeru opäť do Domu Slovákov, kde sme si vypočuli oficiálne príhovory hostiteľov a našej vedúcej Žofky Nagyovej.Po svojich ďakovných slovách odovzdala v mene SPSK Julike Borgulovej darček. Bola to krásna krojovaná bábika, ktorú výslovne na túto príležitosť zhotovila - ako už tradične - Ing.Helenka Svoreňová, členka SPSK v Kolárove. Všetci berínski priatelia jej vyslovili veľký obdiv a poďakovanie, ktoré sme jej u nás v Kolárove s radosťou sprostredkovali". Tlmočené poďakovanie pani H.S. s potešením prijala rovnako, ako aj malý darček - kazetu s ružovými vonnými sviečkami.
Doteraz sme do krojov obliekli viac ako 20 bábik, ktoré sme aj pomenovali. Postupne ich návštevníkom našej webstránky predstavíme vo fotogalérii.
V súčasnosti už tretí rok bábiky nezhotovujeme, nakoľko sa H.S. t.č. venuje prevažne iba paličkovaniu.
Po tretej darovanej bábike sme zmenili náš pôvodný zámer. Usúdili sme, že si ich ponecháme v spolku na dekoráciu našich klubových priestorov a využijeme ich na výstavy ručných prác v našom meste a na požiadanie aj inde. Bábiky boli takto pripravené aj pred širokú verejnosť.
Prvú verejnú výstavu našich 12 bábik absolvovalo v dňoch 10.-12.8.2007 spolu s ostatnými prácami krúžku ručných prác pri miestnom klube dôchodcov (ktorého členkou je aj H.S.) a kraslicami pani Veroniky Mészaárosovej v rámci Kolárovského jarmoku a hodov. Postupne nasledovali ďalšie výstavy v Kolárove, v Dedine Mládeže, ako aj v maďarskom Komárome. Návštevníci si ich so záujmom prezerali, fotografovali a žurnalisti napísali o nich a ich "mamách" aj niekoľko článkov.
Krúžok šikovných rúk: Dňa 30.marca 2009 sme sa na členskej schôdzi rozhodli založiť krúžok šikovných rúk. Jeho cieľom je predovšetkým zachovávať tradície našich predkov. Stretli sme sa už hneď na druhý deň. Odvtedy sa stretávame pravidelne každý štvrtok odpoludnia. Prvou našou činnosťou sa stala výroba domácich cestovín-brdovcov (hrtánky,gágorčeky,frkacule,...). V minulosti to bola najsviatočnejšia zavárka do svadobných alebo iných sviatočných mäsových polievok. Je to cestovina z domáceho čerstvého vajca a polohrubej výberovej múky. Vymiesi sa ako na slížiky, len trochu na mäkkšie. Cesto vyvaľkáme natenko, pokrájame na štvorčeky cca 1x1cm. Tie potom drevenou zahrotenou paličkou stáčme na brde ( brdo je to časť z tkáčskeho stavu upravené práve na túto činnosť) alebo na modernejšej drevenej ryhovanej podložke do výsledného tvaru. Je to veľmi piplavá práca. Za dve hodiny vieme spracovať 3-4 vajcia, ak je prítomných aspoň 6-8 žien. V suchom stave toto množstvo predstavuje 30-40 g (v závislosti od veľkosti vajec) finálneho výrobku. Ten potom balíme po 100 g alebo 200 g do uzatvárateľných mikroténových sáčkov opatrených etiketou s názvom výrobku, jeho hmotnosťou a menom výrobcu. Brdovce sme sa rozhodli vyrábať ako netradičné darčeky pre potreby spolku. Neskôr boli záujemcovia aj o tzv. kúpu našich výrobkov. "Predajná cena" je stanovená s prihliadnutím na náročnosť ich výroby, avšak je to vlastne dobrovoľný príspevok "kupujúceho" na činnosť nášho spolku a ocenenie našej snahy a práce. Naozaj máme veľmi štedrých kupujúcich, začo im patrí srdečná vďaka. Na začiatku sme si ani nevedeli predstaviť dobu, dokedy nás táto činnosť bude baviť a tiež to, či začiatočná eufória záujmu o naše brdovce neupadne. S potešením musíme konštatovať, že onedlho oslávime 5. výročie tejto užitočnej činnosti a ešte vždy máme poradovník záujemcov. Brdovce sa dajú kúpiť aj v obchode. Nami vyrobené sú výnimočné tým,že ich vyrábame v dobrom kolektíve a s láskou. Jedno je isté, že pri týchto spoločných stretnutiach si odpočinieme od svojich každodenných starostí, dobre sa porozprávame, nasmejeme, povymieňame si recepty i skúsenosti a pritom ešte vykonávame užitočnú činnosť.
Zo získaných finančných prostriedkov prispievame na kúpu brava, ktorý je základom ďalšej našej tradičnej veľkej akcie - zabíjačková večera, ktorú zvykneme poriadať v predvianočnom období.
Tvorivá dielňa : Myšlienka otvorenia tvorivej dielne vznikla z podnetu našich členiek pani Anny Banásovej a pani Márie Menďanovej. V dielni by sa mali zachovávať nielen tradičné ručné práce ( tkanie handrových kobercov na krosnách, vyšívanie, pletenie, háčkovanie, paličkovanie, spracúvanie šúpolia, peria,...) ale priučiť sa aj novým technikám ( makramé, výroba papierových košíkov, výroba patchworkových kraslíc a vianočných gulí, výroba dekorácií z papiera japonskou technikou origami, zhotovovanie darčekových tašiek z neaktuálnach farebných kalendárov,... Všetko podľa záujmu členiek. Svoj návrh ženy predložili pani predsedníčke,ktorej sa myšlienka iniciátoriek páčila a v júli 2011 ich poverila prípravnými prácami. Samozrejme,že im pritom pomáhali aj ďalšie aktívne členky spolku. Slávnostné otvorenie tvorivej dielne sa uskutočnilo dňa 7.11.2011 za účasti záujemkýň, vedenia spolku, predstaviteľov mesta a médií. Po tomto termíne sa ženy schádzajú takmer každý pondelok od 14,00 hod. do 17,00 hod.
Svoje tvorivé umenie si ženy odovzdávajú vzájomne (prípadne sú do dielne prizvané iné ženy, ktoré nám ukážu zasa svoje zručnosti) a sú ochotné ukázať ho všetkým záujemcom, najmä však deťom zo základnej školy a špeciálnej základnej školy. V niektorých prípadoch deti so svojimi pani učiteľkami prichádzajú do našej dielne, inokedy sa ženy zúčastňujú tvorivých dielní priamo v školách, ak sú o to požiadané. U nás si deti môžu prvýkrát v živote pozrieť krosná, ktorých niektoré časti pochádzajú ešte z roku 1854 a z roku 1940, ako aj väčšinu našich výrobkov. Niektoré z nich poskytujeme hosťom ako darčeky v mene spolku, prípadne z nich dávame do tombol nielen na naše interné akcie, ale aj iným spoločenským organizáciám v meste, ak máme pozvanie na ich podujatie. Zvyšné máme pre seba, svoju rodinu a priateľov.
(H.S.)